Absolventi - Vieme, že sloboda nie je zadarmo

Autor: Zuzana Hlubinová | 5.5.2013 o 11:33 | (upravené 5.5.2013 o 11:45) Karma článku: 6,60 | Prečítané:  483x

Ak sa nájde človek, ktorý si počas celého štúdia ani jeden jediný raz nepovedal, že to je celé zbytočné a najradšej by sa na celú školu vykašľal, rada mu potrasiem rukou. Úprimne povedané, nepoznám takého a musela by som naozaj hlboko a intenzívne pátrať, aby som nejakého zástupcu tohto ohrozeného (ak nie rovno vyhynutého) druhu objavila. Aj na mňa veľakrát doľahli existenciálne problémy, malicherná byrokracia či neprofesionálny prístup zakomplexovaných „pedagógov“, ktorí sa zubami-nechtami držali svojej teplej stoličky na univerzite. Vytrvala som, a na niečo to určite bolo. Na niečo.

Tomáš Krupa sa vo svojom najnovšom filme Absolventi – Sloboda nie je zadarmo zaoberá presne tou fázou, keď študent vyjde zo školy a hoci pečiatka na diplome ešte neuschla, už musí riešiť ako ďalej. Vzorka, ktorú vybral, je na môj vkus až príliš špecifická. Počas niekoľkých rokoch sledoval prebíjanie sa životom troch absolventov umeleckých smerov a snažil sa ukázať, aké je ťažké presadiť sa v tom, čo vyštudovali. Možno som naivná, ale pri súčasnej situácii (celosvetová kríza, vysoká nezamestnanosť, táto vláda a bla bla) by mal každý tak trochu rátať s tým, že sa v živote nebude venovať tomu, čo vyštudoval. A pri umeleckých  a rôznych nie príliš prakticky využiteľných odborov to platí dvojnásobne.

 

Šance na neuplatnenie sa zvyšujú aj v prípade, ak človek už po pár týždňoch na akademickej pôde zistí, že s výberom školy šliapol vedľa a pochopí, čím sa živiť nechce a nebude. Napriek tomu štúdium dokončí, lebo veď titul. Ale ruku na srdce, pri tých pofidérnych vysokých školách a detašovaných pracoviskách, ktorých v posledných rokoch vyrástlo ako húb po daždi a nájdete ich snáď v každom kúte našej malebnej krajiny (lazy a kopanice nevynímajúc), koho ešte nejaké tituly zaujímajú? Už sa oficiálne potvrdilo, že titul môže získať ozaj hocikto a navyše je tu vysoká šanca, že nám ten hocikto bude jedného dňa vládnuť múdrym slovom, triezvou mysľou a odbornou rukou. Prečo si však okamžite nezbaliť švestky a neskúsiť šťastie inde? Veď človek robí chybné rozhodnutia celý čas, ale priestor na nápravu je tu takmer vždy.

 

Skončili ste školu, hlásite sa do zamestnania a nikdy v živote ste ani len kofolu na kúpalisku nečapovali? Okrem češtiny neovládate žiaden cudzí jazyk a tatko nemá vo firme žiadnych kamarátov, čo by vás pretlačili? Vaša predstava nástupného platu hraničí s drzosťou až nenažranosťou? No, nechcem byť pesimistka, ale dovolím si tvrdiť, že sa o vás zamestnávatelia ani omylom nepotrhajú. Ale jasné, vždy sa dá všetko zvaliť na krízu a robota nie je a nie je a nie je, však?

 

Ale späť k filmu Tomáša Krupu. Ťažko povedať, či sa snaží prostredníctvom troch hlavných predstaviteľov generalizovať situáciu. Nikto nepopiera, že situácia je zlá a podľa všetkého nás nič dobre nečaká ani v najbližšej dobe. Konkurencia je veľká, príležitostí málo, zamestnávatelia očakávajú, že im ponúknete viac ako vaši konkurenti, že im dáte dobrý dôvod, prečo majú zamestnať práve vás. Bude to chcieť veľa práce na sebe, možno prispôsobovaniu sa potrebám a hodnotám spoločnosti, s ktorými sa úplne nestotožňujete. Ste len malá kvapka v mori a nikto sa vám prispôsobovať a robiť kvôli vám kompromisy nebude. O absolútnej slobode nemôže byť ani reč, vždy vám v nej bude milión vecí brániť. Ani tá čiastočná nie je samozrejmosťou, aj keď výraz „čiastočná sloboda“ už zaváňa oxymoronom.

 

Pán režisér, na slovenské pomery si natočil výborný dokumentárny film, ktorý však ponúka len jeden pohľad na situáciu, aj keď každá minca má dve strany. Skončíte školu, radi by ste sa venovali tomu, čo ste vyštudovali. Chvíľu sa pretĺkate, napokon zakotvíte niekde úplne inde. Tragédia, či dôvod na plač? Nie, skôr štandardná situácia, o ktorej by mnohí absolventi vedeli rozprávať. Otázka je, či sa uspokojíte s tým, ako to je, alebo skúšate ďalej a idete si za svojím cieľom, za svojou slobodou. Lebo sloboda nie je zadarmo, ako nie je zadarmo nič na tomto svete.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?