Keď lekári (ne)pomáhajú

Autor: Zuzana Hlubinová | 25.11.2012 o 13:03 | (upravené 25.11.2012 o 13:26) Karma článku: 12,19 | Prečítané:  1622x

Už od detstva trpím chronickými bolesťami hlavy, ktoré vždy udrú neohlásene a v plnej sile. Prvá migréna prišla niekedy pred desiatimi rokmi a odvtedy si spolu „šťastne“ nažívame. Keď bolo jasné, že nejde o jednorazovú záležitosť, vybrali sme sa k našej lekárke. Vtedy sa začal liečebný proces, ktorý by sa dal pracovne pomenovať ako: Pošlem ťa ďalej, lebo na teba nemám náladu a nechce sa mi tebou zaoberať. V praxi to znamenalo, že si ma posúvali ako horúci zemiak a ponúkali absurdné riešenia.

 

Tradíciu začala už moja detská lekárka vetou: „Pošlem ťa k očnej, potrebuješ okuliare.“ Snažila som jej vysvetliť, že ja vidím dobre a nepotrebujem ich, načo mi venovala pohľad, z ktorého som si prečítala: YOUR ARGUMENT IS NOT VALID. Tak sme si vystáli frontu a očná lekárka mi za odmenu predpísala dioptrické okuliare. Hádate správne. Nielenže mi vôbec nepomohli, ale po mesiaci nosenia som mala pocit, že mi z nich exploduje hlava. Pripravila som sa v duchu na Tour de ordinacie volume II.

Ako je možné, že ti okuliare nepomohli?“ pozerala na mňa zhrozene doktorka a tvárila sa, akoby som jej práve oznámila, že budúci rok nebudú prémie. „No nič, pôjdeš k neurologičke, ale až o týždeň, lebo tu býva iba vo štvrtok.“ Výborne. Pani neurologička musela za ten jeden deň v týždni zmáknuť kopec pacientov, takže sa mi nemohla dlho venovať. „Pôjdeš na EEGčko, a potom sa uvidí, kam ťa pošleme.“ V tej dobe zomrel jeden náš známy. Aj jeho často bolievala hlava a pri vyšetreniach mu zistili nádor na mozgu. Keď som sa dozvedela o jeho smrti, bola som presvedčená o tom, že aj ja mám nádor. Žila som v úplnej panike, kým neprišli výsledky EEG. Žiaden nález, nič nezvyčajné.

 

Také výsledky neurologičke len nahrali na smeč. Obvinila ma zo simulovania, lebo som mala údajne problémy v škole (áno, to som vždy bola...problémový žiak). A aby som nemusela chodiť do školy, vymyslela som si túto komédiu s migrénami. Úplná drama queen. Keď sa mi ju konečne podarilo (?) presvedčiť o autentickosti mojich hlavobolestí, rezignovane si vzdychla: „No dobre, predpíšem ti ešte také tabletky. Užívaj ich raz za deň a najlepšie večer.“ Bolo nám divné, prečo lekárnička tak zvláštne pozerá, keď nám vydávala lieky. Ale veď pani doktorka povedali.

Večer som teda asi hodinu pred spaním užila prvú tabletku. To, čo sa dialo potom, si ja veľmi nepamätám. Vraj som hovorila nejakým neznámym jazykom, apaticky som pred seba hľadela a nereagovala som na nič a nikoho okolo seba. Po menšom výskume sme zistili, že mi milá pani doktorka predpísala silné antidepresíva, ktoré užívajú ľudia so začínajúcou epilepsiou. Máte dosť?

Absolvovala som ešte niekoľko vyšetrení, ale prestalo ma baviť vysvetľovať, že nemám psychické problémy, nechcem sa ulievať zo školy, nemám depresie a nemyslím na samovraždu. Prestalo ma baviť to neustále presúvanie sa od jedného lekára k druhému, ktoré nikam neviedlo. Prestalo ma baviť márniť čas v ordináciách a rozmýšľať, prečo mi tí ľudia nechcú pomôcť a obviňujú ma z klamania. Z toho obdobia pochádza moja averzia voči doktorom, cez ktorú som sa nikdy nepreniesla. Nedali mi totiž dôvod.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?