Albumy, ktoré otriasli (mojím) svetom

Autor: Zuzana Hlubinová | 10.8.2012 o 15:37 | (upravené 10.8.2012 o 15:51) Karma článku: 4,24 | Prečítané:  418x

Začalo sa to asi takto. Môj tato to je veľký hudbymilovník. Za komančov precestoval takmer celú Európu a namiesto suvenírov v podobe pohľadníc či pohárikov s nápisom Moskva nosil domov vinyly. A nie hocijaké. Všetci vieme, že v tom období sa hudba zo západu do slovenských uší príliš nedostávala, a mať v zbierke platne od Pink Floyd, Queen, Davida Bowieho či Rolling Stones bolo naozaj "něco". Občas sa mu podarilo naladiť nejakú rakúsku hudobnú stanicu (preto ľúbim Falca a Mariu Bill), odkiaľ pilne nahrával všetky vtedajšie hudobné počiny na kazety. Dôsledky týchto aktivít boli pre môj život fatálne. Kým iné deti počúvali Mišku Paštékovú a Petra Som Sexy Nagya, ja som odušu spievala Love hurts od Nazareth, plakala som, keď Madonna hovorila svojmu tatinovi, aby jej nekázal (vtedy som samozrejme nechápala, že otehotnela s dajakým automechanikom, ktorý potom zdúchol, koniec koncov vtedy deti nosil ešte bocian) a moje vokály si užil aj Axel Rose či Freddie Mercury. Krásne detstvo to bolo.

Tak som si zaspomínala a trošku som vás uviedla do tajov Hlubinovie rodu. Chcem sa však zamerať na päť hudobných míľnikov v mojom živote. Sú to presne tie momenty, keď vám padne sánka a poviete si: Ako som doteraz mohol žiť bez Jennifer Lopez??? (teraz ste sa mali akože zasmiať, nemyslela som to vážne). Nasleduje prst, ktorý permanentne stláča gombík REPLAY, pospevovanie si v sprche a na ulici a
sťahovanie si textov z internetu (kedysi ich fonetický prepis), aby ste speváka mohli patrične hudobne doprevádzať. A skončí to tým, že si dáte vytetovať úryvky z piesní na nejakú tú končatinu (to ešte len bude). Takže aby som už prešla k veci, tu sú tí piati vinníci:

 

1. George Michael - Listen Without Prejudice
(Hoď kameňom až po prečítaní alebo riaď sa heslom: Read without prejudice). Ak ste si práve predstavili Džórdža s blonďavým melírom a krížikom v uchu, odpúšťam vám. Ak ste si spomenuli na vianočnú super odrhovačku Last Christmas, tiež sa nebudem hnevať (len tak mimochodom, sám jej veľký tvorca ju neznáša a v kuloároch sa vraví, že ju napísal, keď sa nehorázne nudil, na kolene a s pivom v ruke). Ale kto si tento album nevypočul a už odsudzuje, tak kamaráti nebudeme. George vybral albumu celkom dobrý názov, veď uznajte. Ale keď sa cdčko dotočí, vy zrazu všetko pochopíte. Toto je muž, ktorý má plné zuby statusu ženského sexsymbolu (áno, aj mne sa zrútil svet, keď som zistila, že je gay) a má tejto prehnitej spoločnosti čo povedať. Je to vyzretý hudobník, ktorý už od čias, keď šantil na pódiu, rozšafne hádzal hrivou a trilkoval Wake me up before you go-go, čo-to zažil. Nenájdete tam žiadne disko hity, zväčša počuť len klavír, ktorý znie naozaj podmanivo. Celé je to pokojné, ale cítite, ako sa vám to dostáva pod kožu a už ten feeling nevyženiete. Mám také podozrenie, že si u nás chcel týmto albumom spraviť očko skôr, ako nás postaví pred fakt, že sa mu páčia muži a vo voľnom čase rád onanuje na verejných záchodoch.

http://www.youtube.com/watch?v=rTfUx-j2WWE

 

2. Sade - Promise
Sade je také smutné žieňa. Ešte aj keď ju chlap drzo podvádza pred všetkými, ona sa nehnevá, len je stále smutná. Prejdete jej autom po nohe, ona zosmutnie. Poviete jej, že SMER prehral voľby a pozri ju, ona je smutná. A taká je aj jej hudba. Po troch alebo štyroch pesničkách tejto nigérijskej fešandy s vysokánskym čelom máte pocit, že najlepšie bude podrezať si žily. Každá skladba má v sebe tú zvláštnu melanchóliu, ktorú si nosíte v sebe ešte dlho po vypočutí. Jazzovo-soulové skladby často sprevádzané srdcervúcim plačom saxofónu v spojení so speváčkiným hlbokým hlasom ma dostali okamžite. Až tak veľmi, že som chcela nakopať do zadku toho neverníka z klipu Smooth operator, herec-neherec, alebo vyškriabať oči novej frajerke Sadeinho ex-milého, pre ktorého sa trápi v pesničke Is it a crime. Tak ďaleko to s nami zašlo. Ale vedz, Sade, že ja s tebou trpím rada a hocikedy budem, stačí povedať.

http://www.youtube.com/watch?v=z-h5hzSkvz0

 

3. Cocteau Twins - Treasure
Speváčku už neexistujúcich Cocteau Twins občas volajú "Boží hlas" a ja sa im ani nedivím. Len neviem, či sa Boh stotožňuje s faktom, že ho klasifikujú ako dream pop ale to sa asi nedozvieme. Každopádne, členovia skupiny Elizabeth Fraser a Robin Guthrie mali nejaké láskové pletky (aj spoločná dcéra sa podarila), pre ktoré sa zrejme aj rozpadli. Ale možno práve pre tú mileneckú príchuť sú ich piesne také skvelé aké sú. Ťažko by sme sa šli tváriť, že majú nádherné texty, keďže ich básnické črevo malo sklon skôr k dadaizmu. Ja ale tvrdím, že komu už len pri takých úžasných melódiách a vokáloch záleží na slovách. Na albume sa okrem už spomínaných roztopašníkov zúčastnil ešte jeden chlapík, ktorého volali Simon Raymonde a tiež dostal do vienka veľa talentu. Len taká poznámka na okraj: z desiatich songov na albume som mala okrem Aloysiusa ako zvonenie na mobil VŠETKY.

http://www.youtube.com/watch?v=ifeUpfSE3qU

 

4. Sneaker Pimps - Bloodsport
Ja viem, už to prestáva dávať zmysel. Najprv George Michael, potom Sade a Cocteau Twins a teraz Sneaker Pimps (a to ste sa ešte nedopracovali k čerešničke na torte). Ale ani život nie je len čiernobiely, však? Chvalabohu som sa nikdy nestavala do pozície milovníka nejakého špecifického hudobného žánru, tak sa mi to hádam nejako prepečie. Minulý rok koncertoval v Bratislave niekto, čo sa skrýva pod pseudonymom IAMX a áno, je to presne ten, čo sa v klipe Sick oholí pomaly až na kosť, teda Chris Corner. Ten sa neskôr od Sneaker Pimps dištancoval a nahradila ho paradoxne žena (Kelli Ali). Ak si však vypočujete nejakú skladbu od IAMX a následne nato hocičo z ranej tvorby vyššie uvedenej kapely, sedem rozdielov nenájdete. Chris si asi len povedal, že mu spolukapelníci lezú na nervy a ide bývať do Berlína. Album Bloodsport obsahuje samé skvosty, ktoré ma nikdy nenechajú chladnou a vytasím ich pri každej svojej súkromnej karaoke show (posledná bola včera večer).

http://www.youtube.com/watch?v=9n0qsS1vQGg

 


5. The Doors - Strange days
Škoda je toho Morrisona. Za éry prvých mobilných telefónov existovalo číslo, na ktoré keď ste zavolali, sa spustila pesnička Riders on the storm. Ja som to samozrejme nevedela a v tej dobe to nebol žiaden špás zohnať niečo (nie ako dnes, že si zapamätáte kúsok textu a google to za vás vybaví). O nejaký čas dávali na Markíze film The Doors, ktorý začínal práve s Riders on the storm a bol doslova prepchatý všetkými možnými skladbami tejto krátko trvajúcej kapely. Šťastná ako blcha som si posťahovala všetko, čo bolo vtedy na internete k mání a tak sa začalo dlhé a osudové puto, ktoré naruší len smrť. Nič a nikto ma nikdy neoslovilo a dovolím si tvrdiť, že ani neosloví tak, ako psychadelický rock týchto štyroch amerických pánov, ktorí sa síce posilňovali kadečím a kadejako, ale za krátku dobu vyprodukovali niečo, čo má obrovskú hodnotu ešte aj dnes.

http://www.youtube.com/watch?v=5gTpvcSVWFU

Po dopísaní tohto článku mám obrovskú chuť pustiť si tieto albumy, najlepšie všetky naraz :).

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?