5 mýtov o štúdiu jazykov na Slovensku

Autor: Zuzana Hlubinová | 11.7.2012 o 13:54 | (upravené 11.7.2012 o 14:00) Karma článku: 9,22 | Prečítané:  1914x

Je čas na chvíľu sa zastaviť a obzrieť sa späť. Za posledných päť rokov sa toho toľko stalo a nestalo, že Rozamunda Pilčerová by do konca života mala materiál na svoje pseudoromány. Ale nebudem tu rozpitvávať strasti, úskalia a radosti postpubertálneho a následne postpubertálneho života.

Čoskoro si budem pred meno písať ten exluzívny, celosvetovo uznávaný titul Mgr. Niežeby od neho závisela moja existencia, ale súčasné slovenské „mainstreamové“ myslenie si na tituly potrpí. Čo sa za nimi skrýva už málokoho zaujíma. Celý gympel som žila v tom, že sa moje kroky budú uberať ekonomickým smerom, aj keď som si nikdy nevedela predstaviť, či by som psychicky ustála celý život sa zaoberať financiami, grafmi atď. Osud ma však zavial na Filozofickú fakultu. Dodnes si pamätám výrok jedného nemenovaného pedagóga z Katedry romanistiky, ktorý nás na prvej hodine privítal slovami: „A načo ste sem vlastne prišli?“ Po tejto vyzývavej otázke som si pomaly začala utvárať obraz o štúdiu jazykov a po piatich rokoch hĺbkovej analýzy by som rada vyvrátila niektoré zaužívané názory, ktoré o štúdiu jazykov kolujú:

 

1. Lingvistika, prekladateľstvo, tlmočníctvo a pedagogika jazykov sú električkové školy:

Nie sú. Samozrejme, všetko záleží od individuálneho prístupu študenta. Flákači, takzvaní lovci titulov, ktorým je jedno či študujú jadrovú fyziku alebo religionistiku, sú v každom odbore. Spoznáte ich podľa prístupu „mám na háku celú školu“ a ešte ani po úspešnom ukončení štúdia nemajú šajnu o tom, čo so životom. Ja osobne som nikdy nemala pocit, že by mi niekto niečo uľahčoval či dával zadarmo. Úloh bolo vždy habadej, na málo učenia som sa tiež nesťažovala a takisto mi nikto nedal dobrú známku za pekné oči. Chce to veľa individuálnej práce a vlastného nasadenia, ale rozhodne sa nemusíte báť, že vás niekto bude nasilu pretláčať z ročníka do ročníka.

PS: S výrokmi o električkových školách opatrne (pre neznalých: Električková škola je taká, ktorú neurobíte, len ak vás prejde električka) Dvakrát som to od električky takmer schytala.

 

2. Jazykové odbory vás naučia hovoriť cudzími jazykmi:

Opäť raz vás sklamem, nenaučia, pretože by ste ich už vlastne mali vedieť. Keď som pred piatimi rokmi prišla na fakultu, predpokladalo sa, že minimálne z anglického jazyka sme na pokročilej a z druhého (pre mňa talianskeho) aspoň na stredne pokročilej úrovni. Ha. To určite. Moje znalosti taliančiny sa ukázali viac ako biedne hneď na prvej hodine s lektorkou zo Sardínie a musela som ísť miešať mojitá do Kalábrie, aby sa mi rozviazal jazyk. Odvtedy to bolo už len lepšie, ale tí, čo taliansky nevedeli, keď prišli na univerzitu, a nikdy poriadne neboli v Taliansku, zostali tápať v temnotách až do konca štúdia.

 

3. Jazyky vlastne študovať vôbec netreba:

Ide ma rozdrapiť, keď príde nejaký mudrc, ktorý bol v Anglicku oberať uhorky a zrazu je z neho veľký prekladateľ a tlmočník. Smejete sa na dabingu v slovenských televíziách, popletených návodoch či iných na hlavu postavených prekladoch? Áno, za vtipné chvíľky sa môžete poďakovať fušerom, ktorí si myslia, že „veď som bol dva mesiace v zahraničí, tak môžem ísť aj amerického prezidenta tlmočiť.“ Hneď na prvých hodinách vás presvedčia o tom, že jazyky nie sú len taký špás, akoby sa niekomu mohlo zdať. A celý čas vás vedú k tomu, aby bol medzi študovaným lingvistom a fušerom citeľný rozdiel.

 

4. V zahraničí sa jazyky vyučujú kvalitnejšie ako u nás:

Ako kde. Nie je to všade také ružové ako na Sorbone či Harvarde. A u nás to vôbec nie je také strašné, ako sa mnohým zdá. Slováci majú obrovský potenciál (ktorý nie vždy dokážu využiť) a mnohí sú od útleho detstva poháňaní tou našou večnou snahou podobať sa západu a pritom na tom osobnostne a vedomostne nie sme o nič horšie ako ktorýkoľvek iný „západný“ národ na svete. Čo sa jazykov týka, nie sme na tom zle, ale stále je čo vylepšovať. V prvom rade by sa patrilo trochu preriediť ten nával, čo každý rok prichádza skúšať šťastie a v podstate tam len ohrieva stoličky. Ďalej by sa zišla jedna podľa mňa extrémne dôležitá vec a to zmeniť postoje niektorých pedagógov, o ktorých sa nedá povedať ani len to, že sú tam na okrasu. Pravdu povediac, niekoľko rokov som sa zamýšľala nad ich univerzitnou existenciou a hľadala som nejaký skrytý dôvod, prečo sa tak zúfalo držia svojej pedagogickej stoličky a neprepustia ju niekomu schopnejšiemu a hlavne niekomu, koho to aj baví a má záujem študentov posúvať dopredu. Ale to je zase na ďalšiu debatu s názvom Odstráňte parazitov zo škôl.

 

5. Jazyky jednoducho treba vedieť, nedá sa ich nabifliť:

Na to, aby ste úspešne ukončili štúdium jazyka, to biflenie úplne postačí. Nikoho nezaujíma, či viete dať dokopy súvislú jednoduchú vetu, ale ak viete odrapkať vzory nepravidelných slovies v angličtine alebo sa naučíte naspamäť obsahy povinnej literatúry, ktorej by ste mali kvázi rozumieť, máte vyhrané na plnej čiare. Nečakajte konverzácie alebo nejaké pokusy dostať z vás zložité orálne rozpravy na politicko-ekonomické témy. Na to tam predsa nie ste. (A potom to tak aj vyzerá.)

Zase raz zovšeobecňujem, ale nedá mi. Mne dalo štúdium jazykov viac, ako som očakávala, ale hore uvedené pravdy stále zostávajú, aj keď nie sú ani zďaleka príjemné. Ak štúdium jazykov zvažujete, určite sa to oplatí, ale najväčší kus práce aj tak zostane na vašich pleciach

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?