Tentoraz Švédsko

Autor: Zuzana Hlubinová | 3.3.2012 o 16:11 | (upravené 3.3.2012 o 16:55) Karma článku: 4,37 | Prečítané:  1386x

Čím viac cestujete, tým menej si všímate veci, ktoré by si každý správny turista s mapou v ruke a s príručkou o tom, ako na domácich, všímať mal.

Periférnym videním zaregistrujete prítomnosť (asi) nejakého kostola (posledný raz, keď ste do nejakého vkročili, bolo na vaše prvé sväté prijímanie, aby ste dostali od babky hodinky či náušnice). Obrovský nápis hlási, že už len tri kroky, a nachádzate sa v múzeu vykopávok z 3.storočia pred Kristom (čo je síce fajn, lebo vykopávky vás v živote určite niekam posunú, ale aby sme nejaké videli, netreba kvôli tomu platiť vstupné 7 eur, stačí sem-tam zaklopkať na okienka úradov). A treba jednoznačne ochutnať aj typickú špecialitu miestnej kuchyne, ktorá zaručene zhltne polovicu vašej mesačnej výplaty a zanechá vo vás pocit, že sa možno ozaj viac oplatilo zájsť do mckáču hneď vedľa. A prečo by ste si nekúpili ručne vyrobenú autentickú napodobeninu starogréckej amfory od bezzubého predavača v tmavej uličke, ktorá sa vám rozpadne v rukách len čo vám zmizne z očí?

 

Každý cestovateľ si touto úvodnou kapitolou knihy s názvom Dobrodružstvá na cestách určite prešiel. A keď sa prehryzne touto fázou, otvoria sa mu nové obzory a zameria sa na iné, také, ktoré na googli nenájdete. Malé a naoko bezvýznamné detaily miestneho života, rozdiely vo vnímaní skutočnosti a v mentalite, zvyky a tradície jednotlivcov a v neposlednom rade každodenný stereotyp krajiny.

 

Niekto môže namietnuť, že počas jedného týždňa nikto nemôže pochopiť podstatu cudzej krajiny. Nemôže, ale môže si vytvoriť vlastný názor na základe toho, čo vidí a zažije a hlavne na základe toho, čo už zažil. O Švédsku kolujú kadejaké mýty a nikto skutočne nevie, čo je pravda a čo len vykonštruované. Väčšina zvedavcov mieri do hlavného mesta Štokholmu, ale takmer vždy platí, že v metropolách vám neostane nič iné, len "behať" po pamiatkach. Sú plné cudzincov a prisťahovalcov a nájsť "echtovného" domáceho je často vopred prehratý boj. Odjakživa ma odrádzali turistické strediská a mestá plné turistov. Mojím cieľom je mestečko Trollhättan na opačnej strane pobrežia ako Štokholm.

 

Večer priletí do druhého najväčšieho mesta vo Švédsku Göteborgu lietadlo z Budapešti. Je už tma a poprchá. Z lietadla okrem mňa vystúpi aj zhruba tridsať mamičiek s bábätkami, ktoré sa evidentne rozhodli, že budú celý let bojkotovať maďarské aerolínie (tentoraz nebol dôvod, všetko letelo ako malo, žemle boli chrumkavé, letušky milé a káva čerstvá) a pretekali sa, kto bude vrešťať hlasnejšie a kopať silnejšie. Do očí vám okamžite udrie švédska posadnutosť Vianocami. Aj keď je už 10. január a dokonca už aj v Tescu si konečne odpustia vianočné koledy, vo Švédsku sa duchovi Vianoc ešte ani náhodou nechce zdvihnúť kotvy. Hviezdičky, svetielka, Mikulášovia v krkolomných polohách "nenápadne" lezúci balkónmi do obývačiek, sviečky v oknách a girlandy. Čakám, že každú chvíľu odniekiaľ vybehnú Santovi škriatkovia alebo že niekde uvidím pásť sa soby. Jediné, čo chýba, je sneh.

 

Bývam v peknej a čistej štvrti na kraji mesta, ktorá je podľa štatistík piatym najnebezpečnejším miestom vo Švédsku. Prečo? Nuž, zrejme preto, že je obývaná takmer výlučne prisťahovalcami z afrických a arabských krajín, občas sa nocou ozývajú výstrely a na parkovisku môžete (aj vo dne) vidieť drogových dílerov, ako si veselo kšeftujú so zákazníkmi. Celkovo som však vo Švédsku prežila veľmi krásny a plne využitý čas, z ktorého mi vyplynulo niekoľko faktov:

 

1. 99,9% švédskej populácie hovorí po anglicky: je to tak. Či už sa bavíte s tetou v kvetinárstve alebo sedemdesiatročným pumpárom (ktorí sú skalopevne presvedčení, že angličtinu neovládajú), všetci na vás budú hovoriť s takmer bezchybnou a autentickou angličtinou. Tých 0,1% sú...prisťahovalci.

 

2. Mladí Švédi s vami neprehovoria ani slovo, pokiaľ nie sú úplne namol: Podobne ako podaktorí slovenskí junáci, aj oni potrebujú „posmelenie“, aby boli komunikatívnejší. Rozdiel je v tom, že u Švédov je dôvodom ich arogancia a čiastočná xenofóbia, ktoré im nedovolia baviť sa s cudzincom. Práve keď sú pod obraz boží, odhodia všetky zábrany a ich prítulnosť nemá konca-kraja. Vrchol všetkého bola nadržaná opitá transka, ktorá evidentne hľadala nejaké teplé náručie na noc a skúsila to úplne na všetkých prítomných v klube (vrátane mňa).

 

3. Okrem úschovne kabátov na diskotéke sa dá všade platiť kreditnou kartou: v podstate ani neviem, ako švédske koruny vlastne vyzerajú. Platobné terminály sú úplne všade a vy sa nemusíte trápiť zhľadávaním drobných a bankoviek po všetkých vreckách. Karta to za vás veľmi rýchlo vyrieši.

 

4. Vo Švédsku nie je až tak draho, ako sa hovorí: Samozrejme, záleží na tom, o akej oblasti života hovoríme. Čo sa potravín týka, nepýtajú žiadne závratné sumy, skôr naopak. Ceny sú prijateľné a pri niektorých výrobkoch sa mi zdali ešte nižšie ako u nás. Ísť do reštaurácie sa tiež netreba báť a čo sa vysokých nájmov týka, ešte stále v tomto kole vyhráva Bratislava.

 

5. Alkohol je drahý a predáva sa len v špecializovaných obchodoch: v ktorých si od vás vypýtajú občiansky preukaz. Ako opatrenie na kontrolu alkoholu chtivých tínedžerov to je možno účinné (aj keď verím, že okľuka zákona sa nájde vždy), no pre bežného človeka veľmi nepraktické. Ponuka destilátov je veľmi bohatá, ale pri niektorých sa vám zakrúti hlava, keď zbadáte cenu, a preto drvivá väčšina neabstinentov ostane jednoducho pri pive. Príjemné prekvapenie som zažila, keď som našla v regáloch náš starý dobrý Zlatý Bažant.

 

6. Pozor na ceny dopravy! Menia sa zo dňa na deň: a často je rozdiel za tú istú trasu aj niekoľko desiatok eur. Tu už končí všetka sranda, ceny si treba určite kontrolovať na internete.

 

7. Švédi predávajú len osolené maslo a nepoznajú chlieb s kôrkou: môže byť Slovák ešte viac sklamaný, ako keď si nemôže dať riadny krajec čerstvého chrumkavého chlebíka s obyčajným masielkom? Pochybujem.

 

8. Do švédskej kultúry sa pomaly vkráda gýč: zatiaľ je síce len nepatrný, ale predsa viditeľný. Aj severské národy pomaly prestávajú odolávať náporu gýču prichádzajúceho spoza oceánu. Dúfam len v to, aby neprenikla do všetkého. Bolo by mi ľúto napríklad tej krásnej škandinávskej architektúry, ktorá má pre ľudí z postkomunistických krajín naozaj osobité čaro.

 

Na záver snáď len jednu priateľskú radu, ktorá vám môže ušetriť radu nepríjemností. Je síce pravda, že Švédsko patrí do Európskej Únie, ale pribaľte si do batožiny radšej aj cestovný pas. Nedôverčivosť k cudzincom sa naplno prejaví aj na letiskách, kde vás odmietnu pustiť na občiansky preukaz, lebo tam nemáte VYSLOVENE napísanú národnosť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?