Ako vytĺcť maximum z vlastného nešťastia

Autor: Zuzana Hlubinová | 5.8.2011 o 11:25 | (upravené 5.8.2011 o 15:59) Karma článku: 7,91 | Prečítané:  170x

Asi tri týždne dozadu som hľadala nejakú cenovo výhodnú letenku z Talianska na Slovensko a dostala som tip na linku Rím (Fiumicino) – Bratislava spoločnosti České aerolínie, ktoré len nedávno začali premávať z nášho malebného a zabudnutého bratislavského letiska. Zlákali ma nízke uvádzacie ceny a šanca, že aj za málo peňazí bude nejaká tá muzika. Kúpila som si teda letenku na začiatok augusta a viac som sa nestarala.

O pár dní nato mi volal sympatický pán z Českých aerolínií a nanútil mi nejakú supervýhodnú kartu skupiny Sky, pod ktorú spadajú aj České aerolínie a ďalšie európske letecké spoločnosti ako Air Berlin, Alitalia, Air France a tak ďalej. Na otázku, ako je možné, že ju ešte nemám, som mala sto chutí povedať mu, že s Ryanairom žiadne kartičky-srandičky nepotrebujem, ale zahryzla som si do jazyka a povedala som len, že som o nej nevedela, načo mi on tragickým hlasom povedal: ,,No to je zlý...“. Ako typického Slováka ma viac ako ich milión výhod, ponúk a zliav zaujímalo, čo ma to vyjde. Milý ujo ma ubezpečil, že si so žiadnymi výdavkami nemusím robiť starosti. Keď sa mi po polhodine podarilo nadiktovať mu moju adresu (keďže pre českého občana nie je slovenčina žiadny špás, že?), oznámil mi, že mi okamžite po našom rozhovore príde informačný mail, o pár dní zasa balíček s mojou členskou kartou a ďalšími informáciami a každých pár dní mi príde mail o zmenách v spoločnosti či v letoch. Srdečne sa so mnou rozlúčil a zaprial mi veľa šťastia na mojich cestách. Informačný mail mi doteraz neprišiel, o mojej členskej karte ani nehovorím.

Nadišiel deň odchodu. Skoro ráno som nasadla na autobus, ktorý ma za štyri hodinky plus polhodinovú zápchu na trojprúdovej diaľnici blízko Ríma zaviezol na rímske letisko Fiumicino. Po príchode na letisko som šla okamžite skontrolovať obrazovku s odletmi a nech som si ako oči očila, môj let som tam nevidela. Skontrolovala som ďalšie dve, situácia sa však zopakovala. Keďže sa už trošku poznám, skrslo mi podozrenie, že som si pomýlila deň alebo letisko. Našla som nejaký internet point, ktorý mi počas piatich minút zožral skoro päť eur. Ukázalo sa, že tentoraz som nič nepomýlila a som v správny deň a v správnu hodinu na správnom mieste.

Teta pri informačnom okienku mi len potvrdila, že dnes sa žiadny let do Bratislavy nekoná a či som si istá, že som nemala letieť do Prahy alebo do Budapešti. S úsmevom som jej odpovedala, že svoje hlavné mesto si hádam ešte poznám. Poslala ma teda k okienku skupiny Sky, kde sa zo mňa úradníčka pokúšala polhodinu urobiť idiota, až to nakoniec vzdala (zrejme sa tak začala cítiť ona) a zavolala svojho kolegu. Ešte raz som všetko vysvetlila a Pietro (ako správny Talian nestrácal čas a okamžite sa predstavil) ma znova poslal k internet pointu po informácie o lete. Ďalších päť eur fuč a k tomu päť eur na vytlačenie mailu od ČSA, ktorý potvrdzoval moje slová.

S tým lajstrom v ruke ma zrazu všetci začali brať vážne. Pietro mi opatrne oznámil, že môj let bol preložený na zajtra a že nejakým nedopatrením ma o tom nikto neinformoval. Nekonečne veľakrát sa mi ospravedlnil a spýtal sa, či teda prídem zajtra. Ako majster kyslých ksichtov som sa prekonala aj tentokrát a pochopil, že sa mi nemá dávať blbé otázky. Začal obvolávať svojich letiskových kamošov (zatiaľ mi jeho kolegyňa uvarila kávu a doniesla mi stoličku). Prvá ponuka bola letieť do Prahy, z Prahy do Paríža a z Paríža do Bratislavy. Okamžite pochopil, že mi nemá dávať blbé návrhy. Nahodila som výraz aka: Môj život nemá význam, a zrazu sa ako blesk z neba objavilo ideálne riešenie. Poletím Alitaliou do Viedne a tam ma bude čakať taxík do Bratislavy. „Bohužiaľ“ už ale neboli miesta v druhej triede, tak musím ísť prvou. Aká smola.

 

 

Tak som nakoniec letela prvou triedou spoločnosťou, ktorá si za letenky nevypýta menej ako tristo či štyristo eur, najedla som sa, napila som sa, obsluha bola milá, let a prostredie príjemné, žiadna uvrešťaná ryanairovská králikáreň. Po prvý raz som mala pocit, že let môže byť aj pekná skúsenosť a nielen nutné zlo.

 

 

A čo z toho vyplýva? Ak vám bolo ukrivdené, nedajte sa a bojujte za svoje práva. Môže sa stať, že z toho vyjdete ešte lepšie, ako ste pôvodne plánovaliJ

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?