Ako veci (ne)fungujú v Taliansku

Autor: Zuzana Hlubinová | 10.4.2011 o 11:30 | (upravené 10.4.2011 o 19:02) Karma článku: 6,19 | Prečítané:  327x

Keď som na Slovensku, veľa nadávam. Nadávam na agresívne tety za okienkom, ktorým prekáža už len vaša prítomnosť v Slnečnej sústave a keby vás nedelilo to chabé skielko, napľujú vám do tváre. V Taliansku je to inak. Za okienkom sedí milá pani, ktorá by si vás najradšej adoptovala, usmieva sa na vás a je ochotná zniesť vám aj modré z neba. Jediný problém je, že sa za tým okienkom ocitla nejakým nedopatrením a svojej práci sa príliš nerozumie. Pôsobí dojmom, že je prvý deň v práci, aj keď tam možno sedí už dvadsať rokov a dvadsať rokov odpovedá na otázky tou istou dokonale naučenou vetou: To vám ja neviem povedať. Bezradne pritom krčí plecami a nezmyselne sa hrabe v papieroch, aby vám po ďalších desiatich minútach povedala: Bohužiaľ vám neviem pomôcť.

Nadávam na mestskú dopravu. Nadávam, že musím mrznúť na zastávke, lebo autobus už päť minút mešká. Na šoférov pretekárov, ktorí občas zabúdajú, že nevezú kravy ani nesúťažia vo Formule 1. Na staré rozhegané kraksne, ktoré sa občas samovoľne vznietia alebo vás tak nadhodia, že si odhryznete koniec jazyka. V Taliansku ak máte šťastie, autobus mešká nejakých 15-20 minút, ak ste smoliar, nepríde vôbec. Dopravné spoločnosti sa veľmi nenamáhajú informovať cestujúcich o zmenách, preto sa stane, že sa po hodine a pol čakania dozviete, že: Vyzerá to tak, že tú linku zrušili. Ak si dáte tú námahu a idete to na vlastnú päsť zistiť, opakuje sa situácia z odseku č.1.

Nadávam na nemocnice, lebo sú preplnené, staré, chýba im potrebná výbava, smrdia a ak použijete nemocničné záchody je možné, že si domov odnesiete nejaký ten suvenír naviac vo forme ekzému. To som ešte nebola v typickom talianskom zdravotníckom zariadení. Mala som problém, ktorý paralen vyriešiť nedokázal, tak som počúvla radu známeho a vybrala som sa na pohotovosť. V čakárni je bez najmenšieho preháňania asi sto ľudí. Hore-dolu pobehujú sestričky a zdravotníci. Máte pocit, že ste u normálneho lekára. Nikto tu neumiera. Sestrička si vypýta zdravotnú kartičku a opýta sa, čo vás trápi. Potom dve sekundy porozmýšľa a šupne vás do jednej zo štyroch kategórii (červená sú najvážnejšie prípady, vlastne tí šťastlivci, čo sa privezú na sanitke, biela sú tie „najnepodstatnejšie“ prípady). Dá sa povedať, že je asi jedno, s akým problémom prídete, či už s rozťatou hlavou alebo zlomeným nechtom, sestrička, naslovovzatá odborníčka, usúdi, že neumierate a zaškrtne vám bielu kolonku. Keď sa po štyroch hodinách dostanete na rad (ak nie je váš deň, pokojne si tam posedíte aj desať hodín – Taliani to evidentne pochopili a preto môžete vidieť rodinku, čo si robí v čakárni piknik alebo v rádiu počúva prenos futbalového zápasu; za ten čas sa dozviete kopu zaujímavých vecí, napríklad pán vedľa vám do detailov opíše svoje análne krvácanie), vojdete do ordinácie, ktorá je rozdelená na dve časti, neustále okolo vás prechádzajú ľudia bez ohľadu na to, či vás doktor vyšetruje a práve v momente, keď vám sestrička pichá injekciu do zadku, sa odkiaľsi vynoria všetci chlapi v službe a s čisto profesionálnym záujmom sa prizerajú. Celá procedúra trvá asi minútu tridsať a keď je po všetkom, doktor vám vlepí do ruky faktúru na dvadsať eur a môžete ísť veselo domov. Sestrička vám na záver vyplní tlačivo (chvíľočku trvá, kým pochopí rozdiel medzi trvalým a prechodným bydliskom, samozrejme si zavolá na odbornú konzultáciu ďalšie tri kolegyne) a hneď, ako jej ho odovzdáte, prestávate pre ňu existovať. Doma si podrobnejšie zistíte, čo vám to len ujo doktor predpísal, keďže nebol práve jeden z tých najzhovorčivejších. Dočítate sa, že si máte kúpiť balíček injekcií, ktoré môže pichať len niekto, čo to študoval a má na to papier. Nemocnica je asi desať kilometrov vzdialená a dostať sa tam autobusom je už vyšší level. Ako teda vyriešiť túto situáciu? Nuž...nijako.

 

Nadávam na školu. Dlhý príbeh. Necháme na „příště“J

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?